História kozmetiky - ako sa o seba ľudia starali v stredoveku
Čo sa týka hygieny a starostlivosti o telo, dalo by sa povedať, že v období stredoveku sa ľudia vrátili o krok späť. Vlastne o poriadny kusisko dozadu, možno dokonca až do praveku! Aby sme im však nekrivdili, pravdou je, že nejako sa svojmu vzhľadu predsa len venovali. No o prehnanej hygiene nemôže byť ani reči.
Kúpele a hygiena
Z obdobia staroveku sa síce zachovala kultúra kúpeľov, no morálka v nich bola o čosi uvoľnenejšia. Zo začiatku si stredovekí ľudia kúpele užívali – či už domáce alebo verejné. Tie domáce predstavovali veľké drevené kade s horúcou vodou. Obkolesené boli zvyčajne baldachýnom, a to z viacerých dôvodov. Poskytoval súkromie, no zároveň chránil človeka v kadi pred chladom.
Prečítajte si: Celebrity a bio. Aj známe osobnosti veria bio kozmetike! Takéto domáce kúpanie si však mohli dovoliť len boháči. Vody bol nedostatok a bola príliš cenená na to, aby sa pravidelne kúpali aj chudobní ľudia. Samozrejme, takýto kúpeľ si vyžadoval množstvo času. Najskôr ho bolo treba pripraviť. Služobníctvo malo za úlohu vodu prácne nanosiť a ohrievať a pánom samozrejme pomôcť aj so samotným kúpaním.
O čosi odlišnejšie boli verejné kúpele. A to hlavne preto, že v nich nešlo ani tak o očistu, ako skôr o uvoľnené sexuálne mravy. V takýchto verejných kúpeľoch sa stretlo viacero ľudí naraz a oddávali sa v nich svojim chúťkam. Hostia kúpeľov sa často nechali aj vymasírovať, naolejovať, oholiť, či ostrihať.
Uvoľnené mravy v kúpeľoch sa však skončili zásahom cirkvi. Telo bolo podľa cirkvi len nečistá schránka pre dušu a očista sa zas chápala ako neprístojné dotýkanie sa tela. Od hygieny sa teda upúšťalo a špina sa začala zakrývať. Ľudia chodili v špinavých šatách, smeti a obsah nočníkov vyhadzovali kdekade, mali zákaz starať sa o seba...
Niektorí mnísi mali dokonca dovolené kúpať sa maximálne dva krát ročne! Verili by ste, že boháči pod svojimi honosnými šatami nosili spodné oblečenie nie kvôli teplu, či ochrane tela, ale preto, aby chránili svoje drahé odevy pred špinavým telom?
Všetky tieto okolnosti, spolu s kúpeľnými praktikami tej doby, mali za následok šírenie chorôb ako mor, lepra, syfilis. Ľudia však za ich šírenie vinili vodu a tak na očistu zanevreli nadobro. No nejako svoj pach a špinu, schovať museli. A tu prišla na rad „kozmetika“.
Kozmetika a krása
Aby teda stredovekí ľudia nepáchli a vyzerali k svetu, potrebovali maskovanie. A práve vďaka minimálnej hygiene v období stredoveku vďačíme za vznik parfumov. Vyrábať ich začali Francúzi, a to z esencií dovážaných do prístavu v Marseille z ďalekých krajín.
So zápachom si ako tak poradili, aj keď parfum ho ani zďaleka prekryť nedokázal. Ostávala ešte tvár. Tú si ukrývali pod nánosmi púdrov. Keďže bieloba bola symbolom krásy, ženy chceli byť samozrejme čo najbledšie. Tvár si preto mastili zmesou z ovsenej múky, mlieka, prípadne kadidla.
Na pery a líca si zas prikladali kôru orechov, ktorá ich trochu prifarbila. Tak, ako sa neumývalo telo, neumývali sa ani vlasy. Schovať bolo treba aj tie. Práve preto boli v stredoveku mimoriadne obľúbené objemné parochne, ktoré nosili ženy aj muži. V niekedy aj rok neumývaných vlasoch sa samozrejme zabývali živočíchy. S tými si takisto vedeli poradiť celkom prakticky. Boháči mali elegantné škrabadlá, ktoré jednoducho nosili všade so sebou a ľahko sa nimi dostali pod parochňu… a problém bol vyriešený!
Ak sa však raz za rok predsa len rozhodli ľudia okúpať, používali pri tom aj kozmetiku. Istý recept zo 14. storočia hovorí, že žena si vlasy umyla roztokom liadku so semenami cíceru. Potom ich navoňala ružovou vodou.
Obľúbené boli tiež mydlá, ktoré si doma vyrábali aj chudobní z kostí, popola a rôznych byliniek. No a po kúpeli sa tí bohatší občas aj natreli levanduľovým alebo ružovým olejom.
Nielen na kozmetické, ale skôr na zdravotné účely sa používali bylinné odvary. Tie slúžili najmä na naparovanie. Občas prišiel rad aj na zuby a ústnu dutinu. Kefky samozrejme neexistovali, a preto sa používal pálený mramor, datľové kôstky alebo drvené sklo zabalené do handričky.
Aj keď sa zdá, že kozmetiky - najmä tej podomácky vyrobenej - mali ľudia v stredoveku naozaj dosť, úroveň hygieny a starostlivosti o telo a vlasy bola ozaj mizerná. Ešte šťastie, že nastala doba osvietenia... o tej však nabudúce.
Ďalšie časti seriálu o histórii kozmetiky:
História kozmetiky - ako sa o seba ľudia starali v praveku a antike
História kozmetiky - ako sa o seba ľudia starali v novoveku (1. časť)
História kozmetiky: Ako sa o seba ľudia starali v novoveku (2. časť)
História kozmetiky: Ako sa o seba ľudia starali v novoveku (3. časť)
História kozmetiky: ako sa o seba staráme dnes
foto:"Albrecht Durer, "Woman's Bath"" by Albrecht Dürer - cbp.gov. Licensed under Public Domain via Wikimedia Commons. "Italian breviary c. 1380 women detail" by Unknown - Scanned from Boucher, François: 20,000 Years of Fashion, Harry Abrams, 1966, p. 204. Licensed under Public Domain via Wikimedia Commons. "Rogier van der Weyden- Seven Sacraments Altarpiece - Baptism, Confirmation, and Penance; detail, baptism" by Rogier van der Weyden (1399/1400–1464) - This file is lacking source information.Please edit this file's description and provide a source.. Licensed under Public Domain via Wikimedia Commons.
Diskusia