História kozmetiky: Ako sa o seba ľudia starali v novoveku (2. časť)
Obdobie renesancie vystriedal zrelý novovek a s ním aj barok a priemyselná revolúcia. Toto obdobie sa dá považovať za mierne schizofrenické. Možno je toto prirovnanie prehnané, no v období baroka sa človek skutočne zmietal medzi dvoma myšlienkovými prúdmi. Na jednej strane bola túžba po slobodnom živote, zhýralosti a všetkom krásnom, na druhej opäť vzrastajúci vplyv cirkvi. A to sa prejavilo aj vo výzore človeka.
Barok dvoch tvárí
Prvou veľkou zmenou, ktorú barok (pozor - baroko je nespisovne) priniesol, bol zánik verejných kúpeľov. Ak sa doteraz ľudia umývali len striedmo, v období baroka na hygienu nedbali takmer vôbec. Človek pod dohľadom cirkvi musel byť pokorný a preto ukazovať telo vo verejných kúpeľoch bolo zakázané. Opäť teda prišli na rad litre parfumov, ktorými bohatí prekrývali telesný zápach. Vo Francúzsku znova nastal boom vo výrobe prírodných parfumov.
Mária Antoinetta
A aký bol barok v móde? Tí, ktorí sa priklonili k cirkvi a pokore, sa obliekali omnoho striedmejšie, ako tomu bolo v období renesancie. Pompézne šaty vystriedal jednoduchý čierny odev, ktorý bol doplnený nanajvýš bielym golierom.
Barok však mal aj svoju druhú tvár. Pokoru striedala výstrednosť, jednoduchosť nahradila pompéznosť. Baroková móda v tomto smere bola omnoho zaujímavejšia. Do módy prišli rôzne masky, neskôr charakteristické najmä pre ženy ľahkých mravov. Dámske šaty boli honosné, pestré, neraz vyšívané zlatom a ušité z najdrahších látok. Moderná bola presvitajúca bielizeň a živôtiky zdôrazňujúce ženské krivky. Šperky nahradila čipka a hodváb.
Mária Karolína
Dojem honosnosti umocňovali u žien, ale aj mužov, mohutné kadere vlasov a obrovské účesy, ktoré boli doplnené neraz aj perlami, kvetmi a dokonca aj ovocím, či kožami a perím zvierat.
Bledosť a rozšírené zreničky – vizáž baroka
Aj v období baroka a nastupujúceho rokoka nevyšli bledá pokožka z módy. Preto si ju ľudia farbili čoraz dômyselnejšími spôsobmi. Novinkou bolo prikladanie pijavíc na odsávanie krvi z tváre. Zvlášť obľúbený bol kontrast bledej tváre so sýtočervenými perami. Populárne však boli aj rozšírené zreničky, čo malo vyvolávať dojem zasnenosti. Dámy si preto neraz do očí kvapkali šťavu jedovatého ľuľka zlomocného. Samozrejme aj s početnými zdravotnými rizikami a následkami.
Akýmisi predchodcami dnešných nálepiek na telo a tetovaní boli rôzne pehy a bodky krásy, ktoré si ženy nalepovali na bielo zafarbenú tvár. Rozšírené zreničky, bledá tvár, krvavo červené pery... to nie je práve dnešný ideál krásy. Barok a rokoko našťastie skončili a nasledovala posledná etapa novoveku – počiatok moderných dejín.
Ďalšie časti seriálu o histórii kozmetiky:
História kozmetiky - ako sa o seba ľudia starali v praveku a antike
História kozmetiky - ako sa o seba ľudia starali v stredoveku
História kozmetiky - ako sa o seba ľudia starali v novoveku (1. časť)
História kozmetiky: Ako sa o seba ľudia starali v novoveku (3. časť)
História kozmetiky: ako sa o seba staráme dnes
Foto:
Diego Velázquez [Public domain], via Wikimedia Commons
Jean-Baptiste Gautier Dagoty (1740-1786) – Unknown, Voľné dielo, Odkaz
By Anton Raphael Mengs - Scan, Public Domain, Link
Diskusia